MARIANOVE „ZVYŠKY“

Táto výstava sa venuje iba časti Marianovej tvorby. Je jedným z pohľadov na realitu už neexistujúceho sveta. Zamerala som sa na vedľajšie zábery detí alebo dospelých zachytených ako deti a zábery, ktoré dotvárajú príbeh Marianovho života. Sú to momentky, ktoré vznikli medzi „dôležitými“ zábermi. Často si kladiem otázku, ktoré fotky sú dobré. Vždy mi vychádza rovnaká odpoveď: podľa toho, čo nimi chcem povedať. Sú užitočné? Dobré? Zlé? Alebo márne? Hranica medzi týmito skupinami je veľmi krehká, mení sa v závislosti od pozorovateľa. Táto hranica ma zaujíma rovnako ako hranica medzi detstvom a dospelosťou, minulosťou a budúcnosťou. Fotografický výber tvoria Marianove zábery, ktoré má vo svojom rozsiahlom archíve označené ako zvyšky. Nesprávne či nedokonalé sú z rôznych dôvodov, od pocitových až po technické, formálne. Vo chvíli, keď na fotografii nemáte ten správny „výstavný“ moment, teda dieťa nevyzerá tip-top a niekedy dokonca pózuje v absurdnej inštalácii svojich rodičov, stáva sa objektom, ktorý fotograf iba zdokumentuje.

Výnimočnosť Marianovho archívu spočíva v tom, že v priebehu rokov 1980–1983 vyfotografoval neuveriteľné množstvo detí mojej generácie v jednom meste. Veľa z nich poznám dodnes osobne, takže môžem citlivo pristúpiť k obdobiu, keď sme boli ešte deťmi. Pre objednávateľa fotografií tieto nesprávne momentky nemajú hodnotu, lebo nespĺňajú prezentačný účel, pre ktorý boli pôvodne zamýšľané. Napriek tomu výdatne dokumentujú svoju dobu. Vznik podobného dokumentu by bol v súčasnosti takmer nemožný. Nielen pre technológiu, ktorá sa posunula ďalej, nemajú „zvyšky“ šancu na prežitie. Predovšetkým sa zmenila dostupnosť fotografického média širokým masám, a tak sa zmenila rola fotografa v spoločnosti. Každý dnes fotografuje svoje deti sám.

– Lucia Nimcová